Pamätný dom Kálmána Mikszátha
5/2021
4/2021
V úvode článku sa chcem úprimne poďakovať pánovi Ing. Ondrejovi Böhmovi, ktorý si pri svojom úctyhodnom veku našiel chvíľu čas, aby mi mohol vyrozprávať svoje dlhodobo zozbierané poznatky o svetoznámom maďarskom spisovateľovi Kalmánovi Mikszáthovi.
Pozývam
vás do malej obce Sklabiná, kde stojí dom v ktorom prežil svoje detstvo a študentské roky románopisec Kalmán Mikszáth ako aj na miesto kde do roku
1968 stál jeho rodný dom. Hoci tentokrát
som vstúpila len do prázdnych priestorov bez exponátov, bolo to z dôvodu modernizácie
interiéru. Novo pripravovaná expozícia má v návštevníkoch prebudiť úlomky
atmosféry sveta autorovho detstva a zanechať v nich len príjemné a nezabudnuteľné
spomienky. Kvalitným výkladom vás prevedie lektor múzea - Ing. Ondrej Böhm,
ktorý sa dlhé roky venuje zbieraním informácií o tomto svetoznámom spisovateľovi
a ďalej ich so zanietením odovzdáva ďalším generáciám. Jeho výrok znie:
"Chcel by som, aby sa to, čo cenné tu v minulosti bolo, vzbudzovalo v nás hrdosť, potláčalo ľahostajnosť, závisť, pomáhalo žiť v spoločenstve a zostalo i pre ďalšie generácie. Veď my Slováci, Maďari, katolíci, evanjelici a všetci ostatní žijeme tu spolu v tomto rôznorodom svete, ktorý stimuluje k lepšiemu a má mnohé iné výhody už stáročia."
Do rúk sa mi dostali aj propagačné materiály písané nielen v slovenskom jazyku, započúvala sa do rozprávania lektora múzea a potichu robila poznámky, aby som vám ich teraz v nasledujúcich riadkoch mohla čo najvernejšie vyrozprávať.
Kalmán Mikszáth sa narodil za čias Rakúsko-Uhorska do dvojrečového prostredia (všetci jeho praotcovia si písali priezvisko v podobe Mixadt a len u jeho otca Jána, ako prvého z tohto rodu, sa neskôr objavila forma priezviska Mikszáth). V Sklabinej vtedy žilo asi 5 maďarských rodín a medzi nimi boli Mixszáthovci. Keď mal Kálmán 5 rokov tak sa spolu s rodičmi a sestrou Mariškou presťahoval do domu na okraji obce hneď oproti cintorínu. Pamätná tabuľa prezrádza, že tu spisovateľ prežil svoju mladosť (1852-1872) a že tento pamätný objekt slúži ako stála expozícia jeho života a diela. Rozhodujúcim vplyvom na jeho literárnu tvorbu malo slovenské prostredie, v ktorom vyrastal a prvým dielom, ktoré vyšlo tlačou v roku 1881, bola zbierka poviedok "Slovenskí rodáci". Lásku k slovenskej reči vyjadril slovami: "Po slovensky hovoriť je taký dobrý pocit, ako keď človek včas ráno bosý chodí po zarosenej tráve". Svoje dielo venoval svojej dedine:
"Túto svoju knižku venujem svojej milej tichej dedine. Nie preto ju venujem svojej rodnej obci, že by som si myslel, že si ju tam niekto prečíta, veď ak tam nejakú knižku aj kúpia, tak jedine storočný kalendár. Venujem im ju preto, lebo všetko, čo je v nej som sa naučil od nich a ak je v nej niečo súce, je to ich................"
Aj druhá jeho zbierka noviel "Dobrí Palócovia" bola zo slovenského vidieka a malomesta. Kálmán často chodieval ku starej mame do Obeckova a vo svojich dielach často opisoval postavy práve z tade, medzi ktoré patril aj miestny magnát Ferenc Tihanyi, hlavný hrdina poviedky "Temešský gróf". Pamiatky detstva, ako mlyn, kováčska dielňa, prameň kyselky, alebo jeho starí známi ako kočiš Michal Šuška, pani Galandová, Klára Vérová, Ďuro Kočipál sa objavujú vo viacerých jeho dielach. Poviedka "A mi falunk" (Naša dedina) opisuje zážitky nasledovne:
"............. V našej dedine kováčska dielňa nahrádza klub a kasíno, osoby, ktoré sa zapodievajú hrdelnými otázkami, tam predbežne dohovárajú záležitosti......sa tam zastavujú pocestní, aby si dali opraviť koleso, podkuť koňa......ten aj tamten niečo vie, a vzápätí sa nahromadí, čo je na počúvanie.............."
V poviedke "Výčiny Kolomana Krúdyho" opisuje:
"Kadiaľ oko dovidí z modrokamenských bášt nadol do údolia Krtíša až po stoličné mesto, ktorého prídomkom je meno Balaša, nahor až po horský hrebeň zvolenskej Lopaty: samí balašovskí poddaní obývajú všetky biele domčúriky roztrúsené po skupinkách. Kde sa na rovine ligocú veže s plechovými strechami, sú dediny Plavcov, tam na úbočiach vrchov a na kopcoch sa rodia štíhle, chudé nevesty s ľanovými vlasmi a červenými lícami"
Kálmán Mikszáth si prežil aj smutné obdobie keď v roku 1867 zomrela jeho 17-ročná sestra Mari. Na cintoríne v Sklabinej môžeme vidieť mramorový náhrobník jeho sestry Marišky, ktorý sa stal ústredným motívom aj poviedky "Keď sme viezli náhrobník".
"Moja matka sama išla do Pešti, ona zariadila, aký má byť pomník: nech naň sochár vykreše zlomený ružový púčik a naspodku nechá kúsok miesta pre ňu, ba aby sa na okraji ušlo miesto aj mne. Pomaličky sa tam pripíšeme všetci..............."
Ak navštívite cintorín tak zistíte že na náhrobnom kameni, okrem Marišky, nie je nikto napísaný. Jeho rodičia zomreli v roku 1873 a sú pochovaní kúsok ďalej od Marišky.
Vážneho literárneho úspechu sa dožil až ako tridsaťpäťročný, vtedy ho prijali aj za člena najvýznamnejšej literárnej spoločnosti Uhorska - Kisfaludyho spoločnosti.
Na záver:
Je ešte veľa zaujímavých informácií o Kalmánovi Mikszáthovi o jeho živote a dielach, ktoré som si mohla vypočuť od lektora múzea Ing. Ondreja Böhma. Pozývam vás teda do novo pripravenej expozície spolu s exteriérovými interaktívnymi hrami pre deti.
NEZABUDNITE:
Každú prvú nedeľu v mesiaci je vstupné do múzeí a galérií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bezplatné.
Otváracie hodiny: marec - október: 10.00 - 17.00; november - február: 10.00 - 16.00
!!! Predtým ako sa rozhodnete navštíviť múzeum Kalmána Mikszátha overte si aktuálne otváracie hodiny !!!
Diela Kalmána Miksátha:
1874 - Poviedky (Elbeszélések), dvojzväzkový súbor próz; 1881 - Slovenskí rodáci (Tót atyafiak), prózy o "horniakoch"; 1882 - Dobrí Polovci (Jó palócok), prózy o "horniakoch"; 1884 - Moji páni urodzení (Nemzetes uraimék), román; 1885 - Mátoha v Ľubovni (Kisértet Lublón), novela s motívom tajomstva, venovaná deťom; 1894 - Statok na predaj (Az eladó birtok), román; 1895 - Posledný hradný pán (Beszterce ostroma), román zo slovenského prostredia; 1895 - Dvoje volieb v Uhorsku (Két választás Magyarországon); 1895 - Dáždnik svätého Petra (Szent Péter esernyője); 1897 - Hluchý kováč Prakovský (Prakovszky, siket kovács), novela; 1898 - Holub v klietke (Galamb a kalitkában), próza; 1898 - Nová Zríniáda (Új Zrínyiász), próza; 1898 - Demokrati (A demokraták), próza; 1900 - Podivné manželstvo (Különös házasság), román; 1901 - Utečenci (Szökevények); 1902 - Každý postúpi o krok (Mindenki lépik egyet); 1903 - Miklós Akli; 1907 - Život a doba Móra Jókaiho (Jókai Mór élete és kora), dvojzväzkové biografické dielo; 1908 - Prípad mladého Nosztyho s Marikou Tóthovou (A Noszty fiú esete Tóth Marival), román; 1911 - Čierne mesto (A fekete város), román vydaný posmrtne.