Kostol sv. Martina v Kamenných Kosihách

Kostol sv. Martina v archívnych prameňoch

1332/37 - registre pápežských decimátov uvádzajú farára Petra kostola / cirkvi sv. Martina (Bakács 1971, 146)

1346 - kamenný kostol ku cti blahoslaveného Martina vyznávača (Bakács 1942-43, 16, Bakács 1971, 146 )

1697 - ........strecha zhorela, v kostole stál jeden oltár (podľa SNA, ZMF, KV 1697, lib. 11, 55)

1713 - .......kamenný, zo zbožnosti a prostriedkov starých katolíkov vystavaný.  Priestranný a dobre zastrešený, (bol?) zaklenutý vo svätyni ako i v lodi (!) Jeden kamenný oltár s obrazom sv. Martina, drevená kazateľnica, bez krtiteľnice. Kamenná veža s jedným zvonom, múr okolo kostola zrútený (PL lib. 15/a, KV 1713, s.225)

1724 - obnova (podľa SNA, ZMF, KV 1761, ôob. 96,61)

1731 - KV,...kamenný, z prostriedkov dávnych katolíkov postavený, ... a ako ukazovali konsekračné znaky pred vybielením, bol posvätený , priestranný, nanovo zastrešený, svätyňa a loď s doskovým stropom. Kostol mal sakristiu, no jej vstup je zamurovaný/uzavretý, pretože bola heretikmi do základov zbúraná. Oltár sv. Martina, bez krstiteľnice, murovaná veža s drevenou "kupolou" (barokovou helmicou), v nej jeden zvon, múr okolo cintorína v ruinách. (SNA, ZMF, KV 1731, lib.19, 179)

1733,1737 - kosotl v "súčasnosti" obnovený, no veža a strecha sú poškodené a keď nebudú opravené, stanú sa z nich ruiny (ACP I, 213)

1754 - KV, Kostol sv. Martina biskupa, ktorý "za čias vojen" zabrali heretici (protestanti), no bol vrátený katolíkom. Postavený "dávnymi katolíkmi" z kameňa, pôvodne celý zaklenutý, ako to ukazujú otvory (rany?) v múroch, dnes má len rovný strop. Podlaha je vyložená pálenou tehlou. Nemá sakristiu, padla kvôli zatekaniu (?). Dve veže, jedna v priečelí, kamenná, šindľom kryt, v nej dva zvony, druhá, týčiaca sa nad svätyňou s jedným malým zvonom. Dva oltáre, hlavný sv. Martina, so sochami početných svätých umiestnenými medzi stĺpmi. Bočný so sochou Blahoslavennej Panny Márie. Drevená kazateľnica, drevená empora oproti svätyni, poškodená (v zlom stave) na nej organ. Cintorín ohraničený poškodeným múrom. (SNA, ZMF, KV 1761, lib. 38/A, 235)

1758 - zriadenie krypty (krýpt?) (podľa SNA, ZMF, KV 1761, lib. 96, 61)

1761 - KV, postavený z pevného materiálu , jeho dĺžka (vrátane svätyne) činí 15 siah, šírka 6 siah, výška 5. Loď a svätyňa majú drevené stropy, sakristia je zaklenutá, vo svätyni ( v jej strope?) vidno poškodenie (?), podlaha vyložená pálenou tehlou, ... dva oltáre, tri zvony, organ so 4-mi mutáciami. (SNA, ZMF, KV 1761, lib. 96, 61-62)

1766 - KV, fara Kokeszi, dávno založená, nemá patróna. Kostol murovaný, starý, žiada si opravu strechy veže a vybielenie. Príjmy ... z pochovávania v dvoch kryptách. Fara, v zlom stave, drevená, takmer ruina. (SNA, ZMF, KV 1766, lib. 108, 23)

1799 - KV, kostol stojí približne na konci obce, na bezpečnom mieste, okolo neho nie je cintorín; z pevného materiálu postavený, šindľom krytý, má dve veže, jednu kamennú v priečelí, ktorá je pokrytá šindľom, druhá je drevená, na streche svätyne. Svätyňa je dlhá 4,5 siah, od zvyšného priestoru oddelená, s maľovaným stropom, dlaždená tehlami a vybavená dreveným chórovým zábradlím. Stoja tu dve lavice vyhradené pre zemanov. V múre svätyne osobitné miesto pre uchovávanie sviatosti , v dezolátnom stave. Loď je dlhá 9 siah, vysoká 5, široká 4,5, starobylého výzoru, s maľovaným stropom. V závere lode drevená empora s organom (5mutácií). Veža z pevného materiálu postavená, vysoká asi 17 siah, široká 2, so štyrmi oknami. Kostol má jeden vstup. Sakristia je zaklenutá, s tehlovou podlahou. Vnútro svetlé, dobre osvetlené oknami, múry si však žiadajú obnovu, ktorá sa chystá (?) v budúcom roku (?); drevená a maľovaná kazateľnica "na čele svätyne " na evanjeliovej strane+ dve spovednice, vo svätyni a sakristii; dva oltáre, hlavný (opis ako v KV 1754) a bočný s obrazom sv. Rodiny. Portatíliu hlavného (privilegovaného) oltára posvätil kardinál Kristián August Saský; krstiteľnica pri bočnom oltári, sakristia je suchá, situovaná na evanjeliovej strane. Vo veži tri zvony, veľký váži 195 libier /dali odliať veriaci), stredný 112 (miestny farár Jozef Ladáry?), malý 42 (Jozef Gyurky.) Pri kostole sa už nepochovávalo , nový cintorín bol otvorený v r. 1779. Farár Michal Kovács pôvodom z Novohradskej stolice; farská budova drevená, s jednou izbou pre farára, druhou "na spôsob komory" pre služobníctvo, komora, pivnica, maštaľ, kočiareň; pri kostole drevený kríž s plechovou figúrou Ukrižovaného (s. 48) (SNA, ZMF, KV 1779, lib. 130)

1812 - kostol je značne poškodený, sakristii hrozilo zrútenie (PL, lib. 704-732, Nota, 1812)

60 roky 19 stor. (1862, 1868) - obnova kostola (Archív PÚ SR, Z 622)

1880 - oltárny obraz od baskobystrického maliara Jozefa Csutkayho (?)

9.4.1897 - sklenár Jozef Rucska potvrdzuje prijatie honorára za opravy okien (AFÚ KK)

22.2.1905 - administrátor farnosti Adam Bliesz upozorňuje arcibiskupský úrad na havarijný stav kostola v Kamenných Kosihách. Dážď zateká na viacerých miestach, strecha je zlá, okná a dvere poškodené, prepúšťajú sneh aj dážď. Strop opadáva, oddeľujú sa z neho 5-10kg kusy omietky. Múry sú na niekoľkých miestach prasknuté. Zvonica sa počas zvonenia otriasa. "Podlaha neexistuje, chodíme po zemi-" Žiadosť o vyslanie odborníka. (PL, Vaszary, C 29, N.6170/1908, Kökeszy)

5.3.1905, podľa Bliesza sa zo stropov v lodi a svätyni opäť uvolnili kusy kameňa a omietky (PL, Vaszary, C 29, N.6170/1908, Kökeszy)

10.3.1905, A. Bliesz arcibiskupskému úradu, strop nad hlavným oltárom opadáva, uvoľňujú z neho 20- 30 kilogramové kusy kameňa a omietky. Šindeľ je poškodený. Na povale je kvôli zatekajúcej vode všetko zhnité , ...v oknách veže chýbajú lamely. (PL, Vaszary, C 29, N.6170/1908, Kökeszy)

31.3.1905 / 18.8.1906, rozpočet murárskeho majstra Jána Trébela ml. (revidovaný 23.8. župným inžinierom Draskócyzm), nový strop zo železných trámov v lodi a vo svätyni (podbitý doskami, omietaný na rákos), nad organom dvihnutý, zvýšenie obvodových múrov, nový krov nad loďov, svätyňou a sakristiou (čiastočne s využitím starých prvkov), položenie nového šindľa, odtránenie poškodenej kamennej podlahy, položenie cementových 6-uholníkových dlaždíc, obitie vnútorných omietok, škárovanie cementom, nové omietky, omietnutie vnútra veže, opravy omietok na fasáde; nové okenné a dverové výplne, drevené lamely v oknách veže, segmentový záver vstupu do sakristie; oporný pilier na JV nároží lode, drevené stupnice stupnice na schodoch na emporu, drevená parapetná doska na zábradlí empory, dubové schody na kazateľnicu, opravy menzy hlavného oltára, odstránenie oltára pod kazateľnicou (PL, Vaszary, C 29, N, 6170/1908, Kõkeszi)

20.4.1906, zmluva medzi dekanom M.Tretterom (Drégelypalánk) ako zástupcom Ostrihomského arcibiskupstva a staviteľom s osvedčením J.Trébelom ml. vo veci obnovy r.k. kostola v Kamenných Kosihách (PL, Vaszary, C 29, N. 6170/1908, Kõkeszi)

7.9.1906, kolaudácia obnoveného kostola (PL, Vaszary, C 29, N.6170/1908 , Kõkeszi)

28.9.1908, dekan Tretter zasiela arcibiskupskému úradu spisy týkajúce sa obnovy (PL, Vaszary, C 29, N.6170/1908 , Kõkeszi)

30.12.1916, 2.1.1917, víchrica strhla plech zo severnej strany vežovej helmice (AFÚ KK, list J. Fodora A. Schreiberovi, 8.1.1917), veža nebola opravená ani v septembri 1917, keď J.Fodor žiadal arcibiskupa o pomoc 1200k (AFÚ KK, koncept listu J.Fodora, 14.9.1917)

1919 - 1920?, spoločná žiadosť obcí patriacich do farnosti KK: kostol nemal patróna, opravy financoval primas, naposledy sa tak stalo v r. 1906. Múry svätyne sú popraskané, fasády a veža sú silne poškodené. Z darov veriacich bola v "minulom roku" opravená strecha veže, pretože už ohrozovala aj kostol. Ten je zo dňa na deň v horšom stave , úrady zvažujú jeho zatvorenie- (AFÚ KK)

11.2.1921 - Arcibiskupské Námestníctvo v Trnave žiada farára o rozpočet opravy poškodenej plechovej krytiny na veži kostola , v ktorom možno uviesť len najakútnejšie práce - nie je však isté či budú nane financie.

5.4.1921 - farár Fodorpredkladá dva rozpočty na opravu (znovupostavenie)strechy veže. Helmicu si prezreli viacerí majstri, trámová konštrukcia , krokvy a debnenie boli zhnité a prelezené červotočom, neboli schopné udržať plechovú krytinu. Väčšia búrka mohla strhnúť celú konštrukciu, ktorá by bola prerazila šindľovú strechu lode. Farár sa prikláňal k stavbe novej helmice. Žiadosť o vidovanie a schválenie rozpočtu a nariadenie opráv. (AFÚ KK). Vikár sa vo veci opravy veže obrátil na výbor pre správu cirkevných majetkov, aby vyčlenil potrebnú sumu, výbor však kvôli nedostatku financií zrušil všetky stavebné akcie, veža teda nebude s veľou pravdepodobnosťou opravená. (AFÚ KK, list AN z 22.4.1921)

1925 -, stanovisko Št. referátu pre OP k zámeru opravy kostola (krytiny): 1/ odstránenie starého šindľa a latovania, nová krytina mala byť eternitová. 2/ postavenie drevených zvonových stolíc; 3/ odvodňovací žľab na veži a štíte; 4/ vybúranie a zamurovanie okien veže; 5/ výmena krokiev, ŠR zásadne nesúhlasil s použitím eternitu na kostoloch, odporúčal šindeľ impregnovaný karbolínom. K ostatným položkám nemal pripomienky. (Archív PÚ SR, POS, šk.44, spis 2330/25)

1925, október, úprava a oprava krovu, tesár András Szelszki, Veľká Čalomija (nápis na tráme krovu)

1.12.1925, list Apoštolskej administratívy v Trnave (Pavol Jantausch) farárovi Jenö Fodorovi: odpoveď na farárovu žiadosť vo veci obnovy kostola. Vládny referát ochrany pamiatok neodporúča eternitovú krytinu, ale šindeľ alebo škridlu. Vikár Jantausch žiadal farára, aby veriacim vyjadril vďaku za obetavosť. "kamkoľvek by ste sa obracali na pomoc, bolo by to zbytočné. Diecézna pokladnica, ktorá kedysi pomáhala kostolom bez patróna, ostala v Ostrihome, odtiaľ nič nemôžeme očakávať a tu nemáme k dispozícii žiadnu pomocnú pokladnicu." (AFÚ KK)

1933 - opravy interiéru (´!), maľby na stenách a stropoch od rožňavského maliara Júliusa Ádáma (Archív PÚ SR, KÚŠPSOP BB, šk.106, KK)

23.7.1932, Centrálna správa katolíckych cirkevných veľkostatkov vyčlenila na opravu kostola 500Kč. (AFÚ KK)

5.4.1933 -, Apoštolská administratíva schválila na opravu kostola 5 tis. Kč. (AFÚ KK)

30.6.1933, administrátor Imrich Molnár oznamuje AA v Trnave dokončenie obnov kostolov v Kamenných Kosihách a Trebušovciach. Obraz Ukrižovaného z Trebušoviec preskúmal aj Gy. Ádám, ktorý odporúčal jeho posúdenie znalcom a následný predaj. (AFÚ KK)

30.11.1933, Apoštolská administratíva oznamuje dekanovi Gürtlerovi vo Vinici, že farár z KK. Žiadal o povolenie opráv strechy kostola (preskladnenie eternitu na hustejšie latovanie) za 3500 Kč. Školská stolica tieto práce zadala tesárovi Jánovi Kádasymu, Veriaci vyzbierali potrebnú sumu a prisľúbili aj ročné a provoznícke práce- (AFÚ KK)

27.5.1934, vikár schválil vyúčtovanie opráv na kostole a fare v KK a kostole v Trebušovciach (AFÚ KK)

31.8.1936, vikár A. Lazík odobril objednávku na nový zvon od fy. Bratia Fischer, Trnava (AFÚ KK)

6.3.1939, farár Štefan Pátkay žiadal o vyslanie odborníka, dlažba vo svätyni sa prepadla (AFÚ KK)

18.4.1940, maliar Jozef Kovács z Balasagyarmatu žiada farára o zverejnenie prác na plánovanej výmaľbe kostola (AFÚ KK)

1948, oprava exteriéru (Archív PÚ SR, f. SPÚ, šk. 45, inv.č.1026)

1957, vyjadrenie Slovenského pamiatkového ústavu k zámeru obnovy: keďže ide o objekt s nízkou pamiatkovou hodnotou, stavebné opravy treba riešiť v zhode s KNV BB, pravidelne vetrať- (Archív PÚ SR, f. SPÚ, šk. 46, inv.č. 1026)

1968, opravy malieb, Medo a spol. (Archív PÚ SR, KÚŠPSOP BB, šk. 106, KK)

1972, opravy omietok a strechy (?). Archív PÚ SR, KÚŠPSOP BB, šk. 106, KK)

1983, zavedenie elektrického vykurovania (AFÚ KK)

13.3.1986, farský úrad žiadal ONV VK o povolenie opravy strešnej konštrukcie a výmeny eternitu za plech, čo ONV schválilo (AFÚ KK)

1998, zavedenie plynu (AFÚ KK)

SKRATKY:

SNA - Slovenský národný archív; ZMF - Zbierka mikrofilmov; KV - kanonická vizitácia; ACP - Acta Cassae Parochorum; PÚ SR - Pamiatkový ústav SR, 

(Zdroj: Obec Kamenné Kosihy)