Kostol sv. Martina v Kamenných Kosihách

Kostol sv. Martina v archívnych prameňoch

1332/37 - registre pápežských decimátov uvádzajú farára Petra kostola / cirkvi sv. Martina (Bakács 1971, 146)

1346 - kamenný kostol ku cti blahoslaveného Martina vyznávača (Bakács 1942-43, 16, Bakács 1971, 146 )

1697 - ........strecha zhorela, v kostole stál jeden oltár (podľa SNA, ZMF, KV 1697, lib. 11, 55)

1713 - .......kamenný, zo zbožnosti a prostriedkov starých katolíkov vystavaný.  Priestranný a dobre zastrešený, (bol?) zaklenutý vo svätyni ako i v lodi (!) Jeden kamenný oltár s obrazom sv. Martina, drevená kazateľnica, bez krtiteľnice. Kamenná veža s jedným zvonom, múr okolo kostola zrútený (PL lib. 15/a, KV 1713, s.225)

1724 - obnova (podľa SNA, ZMF, KV 1761, ôob. 96,61)

1731 - KV,...kamenný, z prostriedkov dávnych katolíkov postavený, ... a ako ukazovali konsekračné znaky pred vybielením, bol posvätený , priestranný, nanovo zastrešený, svätyňa a loď s doskovým stropom. Kostol mal sakristiu, no jej vstup je zamurovaný/uzavretý, pretože bola heretikmi do základov zbúraná. Oltár sv. Martina, bez krstiteľnice, murovaná veža s drevenou "kupolou" (barokovou helmicou), v nej jeden zvon, múr okolo cintorína v ruinách. (SNA, ZMF, KV 1731, lib.19, 179)

1733,1737 - kosotl v "súčasnosti" obnovený, no veža a strecha sú poškodené a keď nebudú opravené, stanú sa z nich ruiny (ACP I, 213)

1754 - KV, Kostol sv. Martina biskupa, ktorý "za čias vojen" zabrali heretici (protestanti), no bol vrátený katolíkom. Postavený "dávnymi katolíkmi" z kameňa, pôvodne celý zaklenutý, ako to ukazujú otvory (rany?) v múroch, dnes má len rovný strop. Podlaha je vyložená pálenou tehlou. Nemá sakristiu, padla kvôli zatekaniu (?). Dve veže, jedna v priečelí, kamenná, šindľom kryt, v nej dva zvony, druhá, týčiaca sa nad svätyňou s jedným malým zvonom. Dva oltáre, hlavný sv. Martina, so sochami početných svätých umiestnenými medzi stĺpmi. Bočný so sochou Blahoslavennej Panny Márie. Drevená kazateľnica, drevená empora oproti svätyni, poškodená (v zlom stave) na nej organ. Cintorín ohraničený poškodeným múrom. (SNA, ZMF, KV 1761, lib. 38/A, 235)

1758 - zriadenie krypty (krýpt?) (podľa SNA, ZMF, KV 1761, lib. 96, 61)

1761 - KV, postavený z pevného materiálu , jeho dĺžka (vrátane svätyne) činí 15 siah, šírka 6 siah, výška 5. Loď a svätyňa majú drevené stropy, sakristia je zaklenutá, vo svätyni ( v jej strope?) vidno poškodenie (?), podlaha vyložená pálenou tehlou, ... dva oltáre, tri zvony, organ so 4-mi mutáciami. (SNA, ZMF, KV 1761, lib. 96, 61-62)

1766 - KV, fara Kokeszi, dávno založená, nemá patróna. Kostol murovaný, starý, žiada si opravu strechy veže a vybielenie. Príjmy ... z pochovávania v dvoch kryptách. Fara, v zlom stave, drevená, takmer ruina. (SNA, ZMF, KV 1766, lib. 108, 23)

1799 - KV, kostol stojí približne na konci obce, na bezpečnom mieste, okolo neho nie je cintorín; z pevného materiálu postavený, šindľom krytý, má dve veže, jednu kamennú v priečelí, ktorá je pokrytá šindľom, druhá je drevená, na streche svätyne. Svätyňa je dlhá 4,5 siah, od zvyšného priestoru oddelená, s maľovaným stropom, dlaždená tehlami a vybavená dreveným chórovým zábradlím. Stoja tu dve lavice vyhradené pre zemanov. V múre svätyne osobitné miesto pre uchovávanie sviatosti , v dezolátnom stave. Loď je dlhá 9 siah, vysoká 5, široká 4,5, starobylého výzoru, s maľovaným stropom. V závere lode drevená empora s organom (5mutácií). Veža z pevného materiálu postavená, vysoká asi 17 siah, široká 2, so štyrmi oknami. Kostol má jeden vstup. Sakristia je zaklenutá, s tehlovou podlahou. Vnútro svetlé, dobre osvetlené oknami, múry si však žiadajú obnovu, ktorá sa chystá (?) v budúcom roku (?); drevená a maľovaná kazateľnica "na čele svätyne " na evanjeliovej strane+ dve spovednice, vo svätyni a sakristii; dva oltáre, hlavný (opis ako v KV 1754) a bočný s obrazom sv. Rodiny. Portatíliu hlavného (privilegovaného) oltára posvätil kardinál Kristián August Saský; krstiteľnica pri bočnom oltári, sakristia je suchá, situovaná na evanjeliovej strane. Vo veži tri zvony, veľký váži 195 libier /dali odliať veriaci), stredný 112 (miestny farár Jozef Ladáry?), malý 42 (Jozef Gyurky.) Pri kostole sa už nepochovávalo , nový cintorín bol otvorený v r. 1779. Farár Michal Kovács pôvodom z Novohradskej stolice; farská budova drevená, s jednou izbou pre farára, druhou "na spôsob komory" pre služobníctvo, komora, pivnica, maštaľ, kočiareň; pri kostole drevený kríž s plechovou figúrou Ukrižovaného (s. 48) (SNA, ZMF, KV 1779, lib. 130)

1812 - kostol je značne poškodený, sakristii hrozilo zrútenie (PL, lib. 704-732, Nota, 1812)

60 roky 19 stor. (1862, 1868) - obnova kostola (Archív PÚ SR, Z 622)

1880 - oltárny obraz od baskobystrického maliara Jozefa Csutkayho (?)

9.4.1897 - sklenár Jozef Rucska potvrdzuje prijatie honorára za opravy okien (AFÚ KK)

22.2.1905 - administrátor farnosti Adam Bliesz upozorňuje arcibiskupský úrad na havarijný stav kostola v Kamenných Kosihách. Dážď zateká na viacerých miestach, strecha je zlá, okná a dvere poškodené, prepúšťajú sneh aj dážď. Strop opadáva, oddeľujú sa z neho 5-10kg kusy omietky. Múry sú na niekoľkých miestach prasknuté. Zvonica sa počas zvonenia otriasa. "Podlaha neexistuje, chodíme po zemi-" Žiadosť o vyslanie odborníka. (PL, Vaszary, C 29, N.6170/1908, Kökeszy)

5.3.1905, podľa Bliesza sa zo stropov v lodi a svätyni opäť uvolnili kusy kameňa a omietky (PL, Vaszary, C 29, N.6170/1908, Kökeszy)

10.3.1905, A. Bliesz arcibiskupskému úradu, strop nad hlavným oltárom opadáva, uvoľňujú z neho 20- 30 kilogramové kusy kameňa a omietky. Šindeľ je poškodený. Na povale je kvôli zatekajúcej vode všetko zhnité , ...v oknách veže chýbajú lamely. (PL, Vaszary, C 29, N.6170/1908, Kökeszy)

SKRATKY:

SNA - Slovenský národný archív; ZMF - Zbierka mikrofilmov; KV - kanonická vizitácia; ACP - Acta Cassae Parochorum; PÚ SR - Pamiatkový ústav SR, 

(Zdroj: Obec Kamenné Kosihy)