Pustý kostol pri Veľkej Čalomiji

6/2021

2020

" Kostol bol postavený niekedy v 11. - 12. storočí na mieste dávneho pohanského pohrebiska. Počas pustošivých tatárskych nájazdov bol zničený, no ešte v stredoveku ho obnovili a fungoval až do roku 1868, odkedy začal chátrať. Lokalita Pustého kostola predstavuje významné archeologické nálezisko. Našlo sa tu niekoľko staroslovanských hrobov a tiež prevzácne bronzové akvamanile (nádoba, ktorú kedysi používali kňazi pri rituálnom umývaní rúk) v podobe koňa s jazdcom. Pustý kostol vo Veľkej Čalomiji dnes predstavuje akési mini múzeum v prírode a je prístupný širokej návštevníckej verejnosti. Vďaka rekonštrukcii a úprave areálu sa stavba zaradila po bok tak vzácnych pamiatok ako je známy Husitský kostolík v Lúčke či polozrúcaný Haluzický kostolík.

Z pôvodnej stavby sa zachovala len časť hrotovo ukončenej čelnej steny, čo dokazuje, že budova bola krytá sedlovou strechou podobne ako ďalší pôvodne románsky kostol v blízkom Balogu nad Ipľom. Jeho existencia je nepriamo doložená listinou z r. 1244, kedy sa tunajšie sídlo nazývalo Kostolná Čalomija (Yghazaschelamania).

Zo stavy sa zachovala iba časť obvodového muriva z priečelia s trojuholníkovým štítom a pozostatky bočných múrov hlavnej lode. Vstupný portál bol gotický s hruškovým profilom v ostení. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín, ktorého náhrobné kamene boli zarastené burinou. Pod Pustým kostolom bola údajne postavená hrobka. Dala ju postaviť rodina Gáspárovcov, po tom, čo jeden člen rodiny urazil kráľa. Kráľ ho nepotrestal s tou podmienkou, že v okolí kostola postaví cirkevnú stavbu. Tou cirkevnou stavbou má byť spomínaná hrobka. Posledným, kto bol v hrobke pochovaný je podľa záznamov z kroniky Ferenc Cseh. Vdova po Jánosovi Csehovi dala v r. 1845 postaviť kaplnku, ktorá bola zasvätená Panne Márii. Táto od r. 1868 až do r. 1911 slúžila ako náhrada za kostol.

Vek kostola nepriamo dokazuje aj kultová nádoba akvamanille, objavená pri kostole pri poľnohospodárskych prácach. Pod týmto unikátom máme na mysli bronzové akvamanile z Veľkej Čalomije, ktorá patrí do zbierkového fondu Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Akvamanile môžeme vidieť v Thurzovom dome. Málokto však v skutočnosti vie, aký klenot sa nachádza na banskobystrickom námestí. Bronzové akvamanile bolo nájdené v roku 1947 pri zrúcaninách kostola patriaceho do katastra obce Veľká Čalomija (okr. Veľký Krtíš). "

"Názov akvamanile (aqua-voda, manus-ruka) sa všeobecne používa pre stredoveké kultové nádoby, ktoré používali kňazi - duchovní pri rituálnom umývaní rúk. Kňaz musel mať čisté ruky pri obetovaní, aby hostiu nepoškvrnil nečistými rukami. Jednoducho povedané, akvamanile je vlastne nádobka na vodu. "

"Bronzové akvamanile v Banskej Bystrici znázorňuje práve jazdca na koni spolu so psom na love. Na hlave koňa je otvor, ktorý sa uzatváral záklopkou. Cez tento otvor sa akvamanile plnilo vodou. Z papule koňa vychádza trubička odkiaľ tiekla voda na kňazové ruky. Na koni sedí jazdec - lovec, ktorý v jednej ruke pôvodne držal poľovnícky roh a v druhej opraty a okolo pása má opásaný meč. Za jazdcom na chrbte koňa stojí lovecký pes. Toto akvamanile je jedinečné svojou formou. Obsahovo podobné bronzové akvamanile znázorňujúce jazdca na koni sú vystavené v múzeách vo Švédsku, v Dánsku a aj v blízkom Maďarsku. Naše akvamanile môžeme datovať do obdobia okolo roku 1200 n.l., pravdepodobnejšie však až do prvej polovice 13.storočia. Táto plastika je vysoká 22 cm, dlhá 27 cm a široká 8cm. Pre nás je však významný ten moment, že bronzové akvamanile v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici je jediné kovové akvamanile, doteraz nájdené na území Slovenska. Ostatné akvamaile, doteraz nájdené na území Slovenska sú keramické. Aby sme však boli presní, na Slovensku sa nachádza ešte jedno kovové akvamanile v tvare kentaura, a to v Košickom múzeu. V tomto prípade však ide o kópiu, ktorej originál sa nachádza v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti"

"Arecheologická lokalita V. Čalomija - Pustý kostol má po obnove a revitalizácii predpoklady zaradiť sa k unikátnym skvostom románskej sakrálnej architektúry na Slovensku a priradiť sa k archeologickým lokalitám nadregionálneho významu, ktoré môže obohatiť kultúrne dedičstvo v stredoeurópskom priestore. "

(Zdroj: PaedDr. Pavel Antolov; Informačná brožúra, Miestna organizácia Csemadok, 2016)