Kalvária v Modrom Kameni
Jednou z
mojich prvých zadokumentovaných "špacíriek" v okrese Veľký Krtíš bol
Modrý Kameň - Kalvária. Plánom bola krátka oddychová prechádzka od kostola
svätého Antona Paduánskeho, ku hradu Modrý Kameň. Povrch cesty od kostola
ku hradu značne uberá na pôžitku vytýčenej trasy. Odporúčam nevšímať si to.
Samozrejme, že nejde o žiadnu túru, veď by ma turisti vysmiali. Prechádzka
je dobrým návodom, ako svoj čas môžete stráviť so svojimi deťmi, alebo je
vhodná pre najedených po dobrom nedeľnom obede ale aj pre tých skôr
narodených. Po ,,prezretí si" zamknutého kostola sv. Antona, som vyrazila na
svoju "dlhú" prechádzku, keď sa presne v opačnom smere objavil mladý
šuhaj. Samozrejme, že som ho zastavila a oslovila s otázkou, či nevie
kedy zvykne byť kostol otvorený a veru si už si ani nepamätám, aká bola odpoveď.
A takto začala naša debata. Keď som mu následne "vyložila" svoj skvelý
plán a cieľ cesty, on, ako miestny rodák
určite zhodnotil nudnosť môjho výletu a keďže poznal všetky trasy
a cestičky v Modrom Kameni navrhol, že mi jednu z tých iných
ciest ukáže. V tomto momente môj skvelý "medzi" plán po rozbitej
asfaltovej ceste skončil. Veď poznáte to porekadlo "človek mieni pán boh mení".
A tak sme sa vydali na prechádzku s malou zastávkou, ktorá zase
priniesla len ďalší zážitok. Bolo to stretnutie s pánom spisovateľom Jánom
Feketem, o ktorom si môžete v krátkosti prečítať v sekcii
"rodáci a osobnosti". Veľmi príjemný a rozhľadený pán, ktorého by som
dokázala počúvať aj celé hodiny. O tom, že pozná históriu Modrého Kameňa
niet pochýb. Veď o tom napísal aj knihu "Modrý Kameň - monografia
k 700. Výročiu založenia mesta". Po príjemnom zážitku zo stretnutia so
spisovateľom som so svojím novým sprievodcom pokračovala v ceste ďalej.
Jasné, že mi v hlave prebehli rôzne veci a že sa dám rýchlo len tak
nahovoriť, ale predstava spoznať nové trasy bola silnejšia a sama by som
tadiaľ určite nešla. V konečnom dôsledku pri predstave na moje skúsenosti
a zážitky z ďalekých ciest, sa mi toto zdalo byť ako veľmi málo
rizikové. A veď čo, posledný kto by ma videl, by bol pán spisovateľ.
A možno by potom nenapísal knihu "Balada o Polárii" ale detektívku
,,O zmiznutej Polárii" Ale späť k prechádzke. Nad rodinnými domami
v blízkosti lesa sú takisto skvostné výhľady na Modrý Kameň. Prechádzka lesom a lúkami bola príjemná
a veľmi rýchlo ubehla, až sme sa dostali na koniec rozcestia, ako som si
to prečítala na oznamovacej tabuli, Zámockej ulice. Predpokladala som, že
sprievodca už nebude chcieť ísť ďalej so mnou na Kalváriu a ja pôjdem
svojou cestou ďalej. Ale asi to nebola až taká tragédia, keď sa rozhodol, že
v prechádzke so mnou bude pokračovať. A tak sme si vyšli až na
Kalváriu. Dnešnú podobu (2 kaplnky
a 10 staníc - krížových ciest) nadobudla až v rokoch 1955-1860, no
jej začiatky siahajú evidentne až k polovici 17.storočia. Kultúrna
pamiatka Kalvária spolu s hradom a kaštieľom tvorí zaujímavý
kultúrnohistorický komplex. Ak ste navštívili hrad určite nevynechajte aj malú
prechádzku na Kalváriu. Výhľady na mesto Modrý Kameň v akomkoľvek počasí
sú jedinečné. Tak nech sa páči...........A nezabudnite na fakt, že sa
nachádzate v prírodnej rezervácii "Modrokamenská lesostep" so 4. stupňom
ochrany.