Náučný chodník "Stromy čebovských lesov"

4/2022

  Popis lokality 

Názov: Čebovská lesostep
Kód územia: SKUEV0035
Kraj: Banskobystrický kraj
Rozloha: 192,335 ha
Správcovia : Správa CHKO Štiavnické vrchy
(na ploche 192,34 ha)
Katastrálne územia : Čebovce, Horné Príbelce
Vyhlasovací predpis: Výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004 

Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany 

Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy

"Sú to lesy pod vplyvom panónskej oblasti v nížinách a pahorkatinách, na náplavových terasách pokrytých sprašovými hlinami a v širších dnách kotlín. Porasty tvorí predovšetkým dub letný, v pahorkatinách aj dub zimný s hrabom obyčajným. Pôdy sú hlbšie a dobre zásobené živinami splavenými z vyšších polôh. Tieto lesy majú často narušenú štruktúru porastu dôsledkom výmladkového hospodárenia. Pre nenarušené porasty je typické dobre vyvinuté krovinové poschodie. Podrast býva druhovo bohatý, tvorený predovšetkým teplomilnými dubinovými druhmi a druhmi so strednými nárokmi na živiny, pričom prevládajú trávy. Od dubovo-hrabových lesov karpatských sa odlišujú predovšetkým absenciou buka lesného a ostrice chlpatej, ako aj vyšším zastúpením niektorých teplomilných panónskych druhov." (NATURA 2000)


Subpanónske travinnobylinné porasty 

"Biotop tvoria travinno-bylinné porasty, v ktorých prevládajú trsovité druhy zväčša úzkolistých tráv. V priestoroch medzi trsmi sa nachádzajú byliny s prízemnou ružicou listov, nízke plazivé kríčky, druhy tvoriace cibule a jednoročné druhy. Porasty osídľujú plytké, humusovo-karbonátové pôdy na miernych vápencových a dolomitových svahoch alebo plytké pôdy na kryštaliniku a na mladotreťohorných vyvrelinách na strmých skalnatých svahoch a skalných výstupoch. Na ich okraji sa tvoria komplexy s lemovými spoločenstvami. Biotop sa v minulosti často využíval ako extenzívne pasienky. Výskytom sa viaže na pahorkatinový a nižší horský stupeň v Malých Karpatoch, Bielych Karpatoch, Považskom Inovci, Strážovskej hornatine, Slovenskom krase a v celom páse mladotreťohorných pohorí." (NATURA 2000)


Lipovo-javorové sutinové lesy 
"Zmiešané sutinové javorovo-jaseňovo-lipové lesy sa vyskytujú roztrúsene od pahorkatín až po vysokohorské polohy (150 1 200 m n. m.) na svahových, úžľabinových a roklinových sutinách so strmším sklonom svahu. Viažu sa na minerálne bohatšie podložia (vápence, dolomity, andezity a pod.). Pôdy sú hlboké, bohaté na obsah dusíka a množstvo skeletu (kameňov). Rastlinné spoločenstvá týchto biotopov sú druhovo bohaté a vzhľadom na ich maloplošný výskyt často obohatené o prímesy druhov z kontaktných biotopov. Krovinové poschodie je dobre vyvinuté, z bylín prevládajú druhy obľubujúce vyšší obsah dusíka." (NATURA 2000)


Teplomilné panónske dubové lesy 
"Biotop tvoria najsuchšie dubové lesy vyskytujúce sa na výslnných stanovištach v teplých a suchých oblastiach, najčastejšie na vápencoch a sopečných horninách. Zaberajú extrémnejšie reliéfové tvary s vysokým obsahom kamenistého materiálu a plytkými pôdami. V typickej podobe sú to rozvoľnené porasty duba plstnatého a teplomilných krov. Vo vyšších a chladnejších polohách sa významnejšie uplatňuje dub zimný. Biotop často tvorí komplex so suchými krovinovými (40A0*) a suchými travinno-bylinnými spoločenstvami, niekde môže prechádzať až do pionierskych a skalných spoločenstiev. Možno ho nájsť v pahorkatinách južného Slovenska, kde dosahuje severnú hranicu rozšírenia v rámci Európy. Charakteristická je veľká druhová diverzita krov a bylín, medzi ktorými prevládajú teplomilné druhy." (NATURA 2000)


Nížinné a podhorské kosné lúky 
"Biotop tvoria hnojené, jedno- až dvojkosné lúky s prevahou vysokosteblových, krmovinársky hodnotných tráv, ako ovsík obyčajný, psiarka lúčna, trojštet žltkastý, tomka voňavá, a bylín. Osídľujú rozmanité stanovištia od vlhkých až po suchšie stanovištia v teplejších oblastiach, s čím je úzko spojená ich pomerne veľká variabilita. Sú druhovo bohaté, ich typické druhové zloženie sa však mení podľa typu stanovišťa a spôsobu obhospodarovania. Vrstva machorastov je slabo vyvinutá. Biotop sa vyskytuje v alúviách veľkých riek, na svahoch, násypoch, na miestach bývalých polí, na zatrávnených úhoroch a v ovocných sadoch na slabo kyslých až neutrálnych, stredne hlbokých až hlbokých, mierne vlhkých až mierne suchých pôdach s dobrou zásobou živín." (NATURA 2000)


Dreviny (stromy a kríky) predstavujú významnú zložku životného prostredia a biologickej rozmanitosti (biodiverzity). Sú dôležitým krajinotvorným prvkom, ktorý bez ohľadu na to, či rastú izolovane, alebo tvoria rozsiahlejšie komplexy jedincov (porasty), sú jednou zo základných zložiek ekosystémov. Za ekosystém sa v podstate považuje každý systém jednotnosti organizmu, alebo súboru organizmov s ich prostredím bez ohľadu na to, či je táto jednotnosť z časového hľadiska relatívne trvalá, alebo len dočasná. Dreviny sú sú spojené so životom človeka už od dávnej minulosti.

Nájdete tu stromy:

1. Javor poľný ; 2. Hruška planá; 3. Jarabina brekyňová; 4. Čerešňa vtáčia;

6. Jaseň štíhly; 7. Jelša lepkavá; 8. Brest väzový; 9. Agát biely

A iné.....

Ďalšie informácie z knižných publikácií:

Stromovú etáž tvorí dub zimný, dub cerový, javor mliečny, jarabina brekyňová.

Krovinnú etáž tvorí vtáčí zob, ruža šípová, hloh.

Bylinnú etáž reprezentujú charakteristické druhy dubových teplomilných lesov - lipnica hájna, zvonček broskyňolistý, kručinka farbiarska, kostihoj hľuznatý, mednička ovisnutá, čistec rovný, ďatelina alpínska.

Faunu tvorí - ľabtuška hôrna, strnádka obyčajná, brhlík lesný, sýkorka belasá, slávik červienka, drozd čierny, strakoš obyčajný, kolibkárik čipčavý, glezg obyčajný, ďateľveľký, myšiak lesný, výr skalný, jašterica zelená, cikáda viničná, roháč veľký, vidlochvost feniklový, viac druhov chránených bystrušiek (Carabus montivagus, C.scabriusculus), bol potvrdený výskyt viacerých druhov fúzáčov, kováčikov, krasoňov a motýľov." 

Späť na Čebovce....