Predvalentínska sobotná túra

Juh nikdy nebude ako sever Slovenska, ale aj napriek tomu v každom kúte Slovenska môžete objaviť nádherné miesta. Pokúsim sa vám jedno z nich opísať. Keďže SHMÚ (Slovenský hydrometeorologický ústav) nám cez valentínsky víkend vo svojej grafickej predpovedi počasia "nakreslil" dva slnečné, mierne mrazivé dni, nápad na túru s výhľadom na Mesto Modrý Kameň bol na svete. Myšlienka sa zrodila v hlave jedného zo zakladateľov modro-kamenského turistického klubu a zároveň sprievodu pri ktorom nemusíte myslieť na to, že by ste sa v lese stratili a pri ktorom zároveň viete, že keď v prírode stretnete medveďa tak vás pred ním svojím telom ochráni. Toto je zatiaľ teória a dúfam, že nedôjde k jej naplneniu v praxi. Prejdite si teraz spolu so mnou túto prvú nádherne zasneženú okružnú trasu začínajúcu vo Veľkom Krtíši vedúcu cez kataster Dolné Plachtince až do mesta Modrý Kameň. Prevaha účasti veľkokrtíšanov sa stáva tradičnou, ale zachraňuje to modrokamenský sprievodca bez ktorého by sa táto prechádzka neuskutočnila. Míňame posledné rodinné domy a dostávame sa na vychodenú trasu, kde po chvíli stretávame prvých športovo aktívnych nadšencov. Našou prvou dlhšou oddychovou zastávkou je "Krtíšska skala - Klinkovica" pri ktorej si vždy spomeniem na Maja Srníka, ktorý je jej neoddeliteľnou súčasťou. Možno ste už o ňom počuli a možno nie, ale už ako mladý chlapec spolu so svojou partiou túto skalu zdolávali. Každopádne dlhé roky žije v kanadskom Calgary venuje sa skialpinizmu a na sociálnej sieti uverejňuje úžasné fotky a videá nedotknutej kanadskej prírody. Internet a sociálne siete sú výborným nástrojom ako sa dostať vďaka takýmto nadšencom ako je Majo na miesta, na ktoré by ste sa v živote určite nedostali a možno práve toto je to čo vás inšpiruje, aby ste takéto miesta navštívili. Tých spomienok je oveľa viac ale s postupným dopitím "šálky" čaju je čas pokračovať ďalej. Pod nohami vrždí zamrznutý sneh a po chvíli zastavujeme opäť a to kvôli plachým srnkám, ktoré nás už dávnejšie zaregistrovali z kopca oproti. Domnievame sa, že ide o kopec s názvom "Hájnický kameň" patriaci do katastra Dolné Plachtince a na ktorom sa údajne nachádzajú zvyšky muriva hradu. Bližšie informácie nemáme a zhodneme sa na tom, že toto miesto treba určite navštíviť a možno nájsť pozostatky hradu, ktoré by mali byť staršie ako hrad Modrý Kameň. Zatiaľ to nevieme. Pokračujeme ďalej a sprievodca sa rozhodne, že klasický chodník je už nezáživný a preto nás vovedie do lesa. Stratená? Jasné. Potichu si šomrem, že zase som sa dala na neznáme a v tomto prípade nebola možnosť výberu. Buď ostanem vo "svorke", alebo ostanem sama s vysokou pravdepodobnosťou, že sa stratím. Spoľahla som sa teda na orientačné schopnosti sprievodcu, čo bola zase raz dobrá voľba. Po 2 hodinách cesty sa dostávame do cieľa a čaká nás odmena v podobe slnečného výhľadu na mesto Modrý Kameň. Vidíme aj cestu na kalváriu, hrad Modrý Kameň je pred nami ukrytý za kopcom, v diaľke na "Babke" jasne vidíme vysielač a časť Veľkého Krtíša a tí s lepším zrakom dovidia až do Pôtra. Výhľady sú krásne avšak zima nás donúti, aby sme sa pobrali do doliny. Cesta smerom dole plynie rýchlejšie, objavujeme ďalšie skryté skaly a nevynechávame ani jaskyňu "Židova diera". Naše dobrodružstvo končí stretnutím sprievodcových známych a ukončením dlhej debaty s nimi. Sobotná predvalentínska túra končí a opakovaná valentínska nedeľná túra je pred nami. Ale to už nabudúce.

13.02.2021