Predvalentínska sobotná túra
Juh nikdy nebude ako
sever Slovenska, ale aj napriek tomu v každom kúte Slovenska môžete
objaviť nádherné miesta. Pokúsim sa vám jedno z nich opísať. Keďže SHMÚ
(Slovenský hydrometeorologický ústav) nám cez valentínsky víkend vo svojej
grafickej predpovedi počasia "nakreslil" dva slnečné, mierne mrazivé dni, nápad
na túru s výhľadom na Mesto Modrý Kameň bol na svete. Myšlienka sa zrodila v hlave jedného zo
zakladateľov modro-kamenského turistického klubu a zároveň sprievodu pri
ktorom nemusíte myslieť na to, že by ste sa v lese stratili a pri
ktorom zároveň viete, že keď v prírode stretnete medveďa tak vás pred ním
svojím telom ochráni. Toto je zatiaľ teória a dúfam, že nedôjde k jej
naplneniu v praxi. Prejdite si teraz spolu so mnou túto prvú nádherne zasneženú
okružnú trasu začínajúcu vo Veľkom Krtíši vedúcu cez kataster Dolné Plachtince až
do mesta Modrý Kameň. Prevaha účasti
veľkokrtíšanov sa stáva tradičnou, ale zachraňuje to modrokamenský
sprievodca bez ktorého by sa táto prechádzka neuskutočnila. Míňame posledné
rodinné domy a dostávame sa na vychodenú trasu, kde po chvíli stretávame
prvých športovo aktívnych nadšencov. Našou prvou dlhšou oddychovou zastávkou je
"Krtíšska skala - Klinkovica" pri ktorej si vždy spomeniem na Maja Srníka,
ktorý je jej neoddeliteľnou súčasťou. Možno ste už o ňom počuli
a možno nie, ale už ako mladý chlapec spolu so svojou partiou túto skalu zdolávali.
Každopádne dlhé roky žije v kanadskom Calgary venuje sa skialpinizmu a na
sociálnej sieti uverejňuje úžasné fotky a videá nedotknutej kanadskej
prírody. Internet a sociálne siete sú výborným nástrojom ako sa dostať
vďaka takýmto nadšencom ako je Majo na miesta, na ktoré by ste sa v živote
určite nedostali a možno práve toto je to čo vás inšpiruje, aby ste takéto
miesta navštívili. Tých spomienok je oveľa viac ale s postupným dopitím "šálky"
čaju je čas pokračovať ďalej. Pod nohami vrždí zamrznutý sneh a po chvíli
zastavujeme opäť a to kvôli plachým srnkám, ktoré nás už dávnejšie
zaregistrovali z kopca oproti. Domnievame sa, že ide o kopec
s názvom "Hájnický kameň" patriaci do katastra Dolné Plachtince a na ktorom sa údajne nachádzajú zvyšky muriva
hradu. Bližšie informácie nemáme a zhodneme sa na tom, že toto miesto
treba určite navštíviť a možno nájsť pozostatky hradu, ktoré by mali byť
staršie ako hrad Modrý Kameň. Zatiaľ to nevieme. Pokračujeme ďalej
a sprievodca sa rozhodne, že klasický chodník je už nezáživný a preto
nás vovedie do lesa. Stratená? Jasné. Potichu si šomrem, že zase som sa dala na
neznáme a v tomto prípade nebola možnosť výberu. Buď ostanem vo
"svorke", alebo ostanem sama s vysokou pravdepodobnosťou, že sa stratím.
Spoľahla som sa teda na orientačné schopnosti sprievodcu, čo bola zase raz dobrá
voľba. Po 2 hodinách cesty sa dostávame do cieľa a čaká nás odmena
v podobe slnečného výhľadu na mesto Modrý Kameň. Vidíme aj cestu na kalváriu,
hrad Modrý Kameň je pred nami ukrytý za kopcom, v diaľke na "Babke" jasne
vidíme vysielač a časť Veľkého Krtíša a tí s lepším zrakom
dovidia až do Pôtra. Výhľady sú krásne avšak zima nás donúti, aby sme sa pobrali
do doliny. Cesta smerom dole plynie rýchlejšie, objavujeme ďalšie skryté skaly
a nevynechávame ani jaskyňu "Židova diera". Naše dobrodružstvo končí
stretnutím sprievodcových známych a ukončením dlhej debaty s nimi. Sobotná
predvalentínska túra končí a opakovaná valentínska nedeľná túra je pred nami.
Ale to už nabudúce.
13.02.2021